Zrušme súdy a prokuratúru, lepší je „outsourcing“

Autor: Stanislav Sekereš | 5.11.2012 o 8:30 | (upravené 5.11.2012 o 8:47) Karma článku: 17,99 | Prečítané:  1105x

Naše slovenské súdnictvo sa v posledných týždňoch naozaj činí. Akoby si neuvedomovalo, že každé medializované rozhodnutie verejnosť vníma ako vzorový príklad toho, čo raz v prípade súdneho sporu môže od sudcov čakať.

Tu je zopár posledných pozoruhodných rozhodnutí:

  • Súd nariadil odškodné vo výške 150.000 EUR za hanobenie dobrého mena pre človeka, ktorý z pohľadu verejnosti asi žiadne dobré meno aj tak nemal
  • Podľa súdu exprezident nemal právo viniť bývalého šéfa SIS za únos svojho syna a to aj v prípade keby to bola pravda
  • Ústavný súd po viac ako roku zanalyzoval jednu vetu a to tiež v možnom rozpore zo základnou výrokovou logikou

K tomu treba dodať, že súdnictvo nás ročne stojí viac ako 300 miliónov EUR (rozpočet Ministerstva spravodlivosti na rok 2012), plus pomerne veľká skupina sudcov žaluje štát o dodatočných niekoľko desiatok miliónov EUR. Dokopy to je teda veľké množstvo našich verejných zdrojov. A hlavne v čase krízy a všeobecných škrtov je namieste otázka, ako efektívne naše súdy pracujú.

Keby sme sa na túto dôležitú otázku pozreli zo všeobecného manažérskeho pohľadu, naši sudcovia by sa možno mali začať triasť o svoje stoličky. Len pre zaujímavosť, v prípade súdnictva by to mohlo vyzerať asi nasledovne.

Kritérium hodnotenia efektívnosti môžeme odvodiť priamo z názvu príslušného ministerstva, teda „spravodlivosť". Pretože vo svojej podstate súdnictvo nie je o kľučkovaní medzi paragrafmi, ale o zabezpečení spravodlivosti v spoločnosti. Je potrebné teda zamerať sa na to, ako efektívne sa momentálne plní táto základná úloha. Asi ideálny by v tomto prípade bol detailný prieskum verejnej mienky na otázku: „Veríte v spravodlivosť na Slovensku?".

Zo všeobecného pohľadu, ak kladná odpoveď na túto otázku by bola výrazne bližšie k nule ako ku 100 percentám, tak by na rad malo prísť prehodnotenie celého modelu. V mnohých oblastiach býva v takýchto prípadoch ako jedna z možných alternatív aj „outsourcing". Čiže to, v čom ako spoločnosť zaostávame, necháme urobiť niekomu oveľa efektívnejšiemu a my našu pozornosť a zdroje sústredíme radšej na naše silné stránky.

V prípade súdnictva by sme teda ako alternatívu mohli teoreticky prepustiť všetkých domácich sudcov a namiesto nich najať sudcov z tých krajín Európskej únie, ktoré majú najnižšiu mieru korupcie a v ktorých je najvyššia spokojnosť zo súdnictvom. Aby to bolo diverzifikované, vybrali by sa sudcovia minimálne z piatich krajín. A aj napriek vyšším platovým nárokom by sme na takejto alternatíve mohli výrazne ušetriť.

Zoberme si napríklad spomenuté rozhodovanie Ústavného súdu. Čo sa týka jeho pracovnej agendy, tak rozhodnutie ohľadom vymenovania generálneho prokurátora bolo vzhľadom na širokosiahle dôsledky na chod nášho štátu jednoznačne úlohou s tou najvyššou prioritou. Spracovanie tejto prioritnej úlohy teda trvalo desiatim ústavným sudcom viac ako rok. Ak by sme predpokladali náklady na jedného sudcu vo výške 4.000 EUR mesačne, tak desať sudcov za jeden rok nás stojí takmer 500.000 EUR. Pričom vetu „prezident vymenúva a odvoláva" vysvetlili tak, že prezident nemusí ani vymenovať ani odvolať. Ktovie ako by vyzerala naša krajina, keby každý pracujúci človek mal takúto „efektivitu".

Ako alternatívu, skúsme poskladať Ústavný súd z desiatich sudcov z najefektívnejších krajín a ako mzdové náklady na sudcu predpokladajme 10.000 EUR na mesiac. Ak by takýto súd rozhodol o danej veci za jeden mesiac, tak by náklady na súd v dobe rozhodovania prioritnej úlohy od začiatku procesu až po jeho koniec vyšli na 100.000 EUR, čiže minimálne 5-krát lacnejšie. A bolo by to možno aj kvalitnejšie. Podotýkam, že v zahraničí za jeden mesiac vedia súdy rozhodnúť aj v oveľa komplikovanejších prípadoch, ako napríklad v patentovom spore firiem Apple a Samsung. Čiže spomenuté časové obdobie je relevantné. S takouto vyššou pracovnou efektivitou by sa potom dal optimalizovať aj počet daných sudcov.

Ďalej, v prípade spomenutého odškodnenia vo výške 150.000 EUR, alternatívny sudca by túto sumu asi priblížil k realite, čiže k nule. Tým by pre spoločnosť v podstate vykryl jednoročné náklady na svoj plat a ešte by aj výrazne ušetril.

A mohli by sme v tomto teoretickom príklade pokračovať.

Podobne by sme sa mohli pozrieť aj na činnosť našej prokuratúry. Tam by medzi základné meradlá efektivity v oblasti ekonomickej kriminality mohol patriť napríklad nasledovný index:

Celková suma škôd v kauzách ktoré boli úspešne vyšetrené a bola vyvodená zodpovednosť v porovnaní s celkovou sumou škôd zo všetkých spozorovaných káuz

V tomto prípade to platí rovnako ako pre súdnictvo: ak by daný index bol bližšie k nule ako ku 100%, tak namiesto súčasnej prokuratúry by sa malo hľadať niečo kvalitnejšie. Myslím, že každý z nás si môže odpovedať sám, kde dané indexy pre súdnictvo a prokuratúru momentálne vidí.

Na záver len dodám, že takýto „outsourcing" nepovažujem za najlepšiu cestu pre našu krajinu. Skôr som tým chcel poukázať na súčasný stav a nastaviť spomínaným inštitúciám zrkadlo. Ak však naše súdnictvo a prokuratúra budú pokračovať v doterajšom trende, verejnosť by raz takúto paradoxnú alternatívu mohla aj reálne vyžadovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?